Stories

Mysterious | 2.časť

3. července 2013 v 18:41 | S-Six
Ehm...,,Ahoj'', odzdravila som, hlavou mi prechádzalo kopec myšlienok. Usmial sa na mňa, a spýtal sa ma: ,,Si v pohode''? prepáč, ehm, ten incident na chodbe, zasmial sa svojím zvonovým hlasom. Musela som sa usmiať, ,,nie, to je okay''. ,,Som tu nový, tak sa tu moc neviem orientovať, asi som si ťa nevšimol, moja chyba'' pozrel sa na mňa roztomilým pohľadom. Už si sa mi ospravedlnoval, nič sa nestalo. ,,Okay teda, ehm, asi som sa ti ešte nestihol predstaviť volám sa Daniel,ale môžeš ma volať Dan''....ak chceš, zapozeral sa mi do očí. ,,Ja som Violet'', ak budeš chcieť rada ťa prevediem našou školou. ,,Jasné, ďakujem, to je od teba milé, ale mám lepší nápad'' Aký? ,, Nechceš odtiaľto vypadnúť??'' ,, Ako teraz??'' opýtala som sa nechápavo, Ano, teraz'' ,, Keď, ja neviem'' povedala som váhavo ,, Poď bude sranda'' pozrel sa na mňa a ja som už vedela že nemôžem odpovedať nič iné ako ,, No tak dobre'' usmiala som sa a višli sme zo školy Bežali sme ako najrýchlejšie to šlo, aby nás náhodou niekto nevidel.
,, Tak, čo budeme robiť??'' ,, Hej, mám nápad, nepôjdeme do Sk8 parku?'' ,, Tak fajn prečo nie??" Mierili sme priamo tam. Keď sme tam dorazili sadli sme si na rampu a rozprávali sa .,,Mimochodom, máš super tričko'', usmial sa. Vďaka, ty tiež, obaja sme sa začali smiať. Potom prehovoril: ,,Moja obľúbená kapela, majú skvelú hudbu, nie raz mi zachránili život'' ,,Wow, asi budeš moja spriaznená duša'', zasmiala som sa. Tiež sa rozosmial, bol tak nádherný a tie oči. Asi som sa zamilovala. Nie len do jeho očí, úsmevu ale doňho samotného, a ktomu miluje tú istú kapelu ako ja. Žeby sa len na mňa usmialo šťastie? ,,No a čo máš nejakých súrodencov??" vyrušil ma z môjho premýšľania ,, Mám mladšieho brata, síce mi niekedy robí hrozné nervy, mám ho rada, čo ty? Máš nejakých súrodencov??" ,, nie bohužial nie" ,,aha a čo rodičia?" Bývame na opačnej strane mesta, raz ťa tam môžem zaviesť, ak budeš chcieť. Jasné, kľudne, ja.....pozrela som sa na mobil,
,, Pane bože to už sú 3 hodiny?? Mama ma asi zabije!! ,,Tak to aby sme si pohli" ,,Poď''
Chytila som ho za ruku a bežali sme domov.....

Mysterious |1.(na skúšku)

25. června 2013 v 18:31 | S-Six
,,Violet, vstávaj!" ,,Snáď nechceš zmeškať hneď prvý deň školy!" kričala na mňa z kuchyne mama. ,,8:30, zase neskoro!" Rýchlosťou svetla som bežala do kúpeľne, lenže samozrejme bolo zamknuté. ,,Luk, ak do desiatich sekúnd odtiaľ nevylezieš, tak to schytáš!" kričala som na svojho mladšieho brata. ,,myslím že nie" začal sa smiať. "Pohni si , nechcem prísť hneď prvý deň do školy neskoro,,. Prosím.,,Dobre už idem". Doslovne som vletela do kúpeľne, a postavila som sa pred zrkadlo. No ty kokos!! Toto som ja? vizerala som ako múmia. Vzala som do ruky hrebeň a prečesala som si svoje dlhé hnedé vlasy, umyla tvár a namaľovala linky...
Obliekla som si svoje obľúbené tričko s Black Veil Brides, zhrabla som MP3-ku ležiacu na malom stolíku vedľa mojej postele a bežala som do školy. Vošla som do školskej budovy. Nič sa tu nezmenilo. Všade iba ľudia tlačiaci sa do tried a výtajúci sa priatelia. Prechádzala som po chodbe na druhú stranu ku svojej skrinke keď som náhodne vrazila do neznámeho chalana. ,,Prepáč", jediné slovo ktoré v tom momente vyšlo zo mňa. Z očami uprenými naňho som si všimla jeho krásne jasnomodré oči, čierne sametové vlasy a čierne tričko s BVB, prišlo mi to trošku trapas, mala som to isté na sebe. ,,Nie to je v pohode.. prehovoril ....to je moja chyba nevšimol som si ťa". Kývla som hlavou a prešla na druhú stranu do svojej triedy, samozrejme zase neskoro. ,,Halletová zase neskoro?" Prepáčte. Sadla som si úplne do poslednej lavice a dala si na hlavu kapucňu, nohy na stoličku a pustila si sluchátka. Učiteľka iba pokrútila hlavou a rozprávala dalej. Tak toto bola nekonečná hodina. Konečne koniec. Vyšla som z triedy a spoza dverí na mňa niekto prehovoril. ,,Ahoj" ....
 
 

Reklama